Dôležité roky

V 14. storočí za panovania kráľa Ludvika bolo baníctvo už v rozkvete a v roku 1327 bol Smolník povýšený na kráľovské banské mesto. V roku 1342 dostalo mesto ochranný list proti všetkým utláčaniam a malo zabezpečené všetky privilégia, aké mali ostatné kráľovské banské mestá.  V tom čase obyvateľstvu pribudlo na blahobyte, zvýšil sa jeho počet, čo vzbudilo závidenie iných mocipánov, ktorí často zaútočili na pokojných obyvateľov. V týchto rokoch boli pričlenené k privilegovanému dištriktu Smolníka osady Švedlár a Stielbach. Taktiež bol mestu pričlenený značný lesný majetok Jasovského opátstva.

Ku koncu 15. storočia boli nejasné politické pomery a Smolník sa dostal pod vládu grófa Zápolya. Mesto bolo zbavené privilégií a bezpečnosť osôb a majetku tak klesla, že mnoho banských podnikateľov a baníkov muselo opustiť toto územie, následkom čoho začalo baníctvo upadať.

V 16. storočí znepokojoval Smolnícku Hutu a okolie hlavný župan Gemeru Bebek , čím sa rozšírila všeobecná bojazlivosť a tým nezamestnanosť a bieda.

V roku 1599 postihla toto územie morová epidémia, ktorá bola taká veľká, že v roku 1600 od 25. Júla do 31. Decembra zomrelo 550 ľudí. Výsledkom bolo, že 48 domov zostalo neobývaných. Podobná katastrofa postihla tento kraj aj v roku 1611 a 1622. Úroveň baníctva v tú dobu upadla na minimum a z ôsmich baní bola v tom čase v prevádzke iba jedna.

Po vymretí rodiny Thurzo udelil kráľ Ferdinand III. v roku 1638 smolnícke banské a hutné diela grófovi Czákymu, ktorý však v roku 1653 dal bane a huty do prenájmu bratom Jonaneliovým. Bratia vynaložili všetky sily, aby oživili rozpadnuté baníctvo, čo sa im úplne nepodarilo, lebo v roku 1662 – 1664 bol zasa mor a o život prišlo 400 ľudí. V tej dobe sa tu prisťahovalo mnoho cudzincov najmä z Poľska.

Okolo roku 1670 sa začala občianska vojna Kurucov a Labancov. Do Smolníka vtedy vtrhlo asi 500 Kurucov, vylúpili sklady a súkromníkov. Kurucov a ich prívržencov z tohto kraja vyhnal rakúsky generál Špork.

V roku 1671 vypukla náboženská vojna a v tom čase sa podarilo bratom Jonaneliovým zväčšiť počet baníkov na 350.

V roku 1673 založil Silvester Jonaneli oferu (každý baník obetoval kus rudy pred oltár chrámu). Tento zvyk zanikol v roku 1850, zmenením na sviečky, čo pretrváva dodnes ako sviatok baníkov každého 15. Augusta.

V roku 1683 tiahlo týmto územím za povstaleckou armádou Tököliho asi 16 tisíc vojakov a po nich asi 800 Kurucov, ktorí úplne vydrancovali tento kraj. Stav baníkov klesol na počet 50.

Koncom 17. stor. prevzal väčšinu baní štátny erár a kraj začal rozkvitať. V roku 1703 vypukla nová občianska vojna a Smolnícka Huty bola obsadená voskom Františka Rákoczyho . Tieto pomery sa skončili začiatkom 18. stor., keď bol uzavretý mier medzi povstalcami a dynastiou a nasledovala nová epocha rozkvetu baníctva a hutníctva.

Vrchol slávy dosiahlo baníctvo v tomto kraji za panovania Márie Terézie, ktorá v Smolníku založila rôzne vysoké banské úrady, vysokú banskú školu a mincovňu. O skutočne veľkej prevádzke svedčia aj obrovské haldy, ktoré sú viditeľné ešte i teraz na severovýchodnej časti obce.

Táto sa tiež môže považovať za začiatok vzniku samostatnej obce Smolnícka huta. V roku 1751 bol vybudovaný rímsko-katolícky kostol (bez veže), ktorý i teraz stojí na svojom pôvodnom mieste.

Jozef II. Pokračoval v práci svojej matky, Márie Terézie a v roku 1783 aj osobne navštívil Smolník. V tej dobe sa osamostatnila fara (dovtedy bol farský úrad v Smolníku).

19. stor. prinieslo obci mnoho biedy. Už v roku 1807 boli odtiaľto premiestnené huty do Malužinej, lebo v okolí Smolníckej Huty bolo málo dreva.

V roku 1813 bola veľká povodeň. Pretrhla sa hrádza jazera Úhorná a voda skoro úplne zaplavila bane.

V roku 1845 bola taká veľká povodeň, že bane boli opäť zaplavené.

V roku 1847 – 1848 postihol obyvateľov týfus.

Rok 1848 – 1849 poznamenal boj za slobodu. Úradná reč bola nemecká. 10. Januára 1849 prišiel do tohto kraja voj, aby utláčal povstalcov. 24. Júna oslávilo obyvateľstvo nezávislosť. Radosť však netrvala dlho, lebo 14. augusta 1849 sa dostavilo do Smolníka ruské vojsko v sprievode rakúskeho vojska, aby potlačili povstanie. Následkom toho bolo, že v roku 1850 sa začalo vyťahovanie obyvateľov do Banátu, Banskej Štiavnice a Kremnice.

V roku 1851 sa odsťahovali baníci do Srbska a Sedmohradska.

V roku 1853 bolo tretie sťahovanie do Barša-bane.

V roku 1857 bolo štvrté hromadné sťahovanie do Chorvátska.

V roku 1860 boli huty a hámre opäť premiestnené z Malužinej do Smolnícke Huty. Bola zriadená lúhovňa pre meď.

V roku 1862 prebiehala zbierka na vežu kostola, ktorú sa im aj podarilo vybudovať.

V archíve obce sa nachádza najstaršia mapa zachycujúca hranice obce z roku 1865.

V roku 1970 mala obec 1166 obyvateľov. V tomto roku bola Smolnícka Huta pričlenená k „Baníckemu okresu so sídlom v Smolníku“.

V lete roku 1880 sa začalo s budovaním železničnej trate  Smolnícka Huta – Margecany. Pre tento účel sem prišlo mnoho Talianov a Poliakov, z ktorých niektorý tu po vybudovaní trate aj zostali.

1. mája 1884 bola železničná trať dokončená. Konečná stanica bola v katastrálnom území Smolníckej huty, ale železničná stanica mala meno Smolník.

V roku 1890 štát odpredal všetok banský majetok súkromnému podniku „Pyrit“ – spoločnosti, ktorá kládla veľký dôraz na dobývanie železného kyzu železného (pyritu).

V roku 1892 bola prevedená väčšia oprava a vymaľovanie kostola.

V roku 1893 bol obci veľký požiar sprevádzaný silným vetrom, následkom čoho podľahli požiaru aj huty na praženie medenej rudy. Odvtedy neboli obnovené. Taktiež zhorel aj obecný dom drevenej konštrukcie, na miesto akého sa postavil nový murovaný.

V roku 1895 sa začalo so stavaním štyroch štvorizbových baníckych domov, ktoré sú známe pod menom „stará banská kolónia“.

Rok 1900:

• starosta Ruby Georg
• úradná reč nemecká
• počet obyvateľov 1150
• obývaných domov 216

podľa národnosti bolo:

•  Nemcov  812
•  Slovákov  65
•  Maďarov  43
•  Poliakov  27
•  Talianov  13
•  iných  190

podľa náboženstva:

•  Rímskokatolícka viera – mužov 523, žien 464
•  evanjelici – muži  42, ženy 72
•  židov – muži 11, ženy 15
•  Gréckokatolícka viera – muži 0, ženy 1
•  kalvíni 2
•  inoverci 22

V roku 1910 bolo opäť sčítanie ľudu – celkový počet obyvateľov bol 1200.

V roku 1913 bol v obci prvý krát premietaný film

V roku 1918 bol starostom Schneider Alexander. 6. januára prišla do obce skupina Čechov – legionárov. Niektorí obyvatelia sympatizujúci s Maďarmi dozvediac sa, že sem vlakom pricestujú legionári (údajne) obsadiť obec, podmínovali železničný most nad cestou a pred mostom vytočili koľajnicu a časť odmontovali. Táto obec obsadená nebola, legionári odtiaľto prešli cez Smolník ďalej do pohraničných obcí.

Roku 1919 bol starostom obce Hudák Štefan a úradná reč bola maďarská. Medzi obyvateľstvom sa rozšírilo, že sem prišli Česi a budú brať všetkých mladých ľudí. Preto sa v máji niektorí obyvatelia spojili s maďarskými boľševikmi v obci Luciabaňa a spolu útočili na legionárov. V boji medzi Smolníckou Hutou a Mníškom nad Hnilcom na vrchu „Oberkirchen“ padlo asi 200 legionárov. Na tomto mieste ich pochovali  a na pamiatku postavili v neskoršej dobe drevený kríž.

23. apríla na Veľkonočný pondelok vznikol v obci požiar. Podľahlo mu asi 35 domov, banícka kováčska dielňa, v ktorej sa vyrábal plech na razenie mincí v smolníckej mincovni. Podľa nájdených dokladov majetok obce ku koncu roku 1919 bol 400 663 64 Kčs.

V lete roku 1920 sa začalo s budovaním obecnej píly v budove, ktorá predtým slúžila ako obecný mlyn. Podľa niektorých vtedajší richtár zle gazdoval s obecným majetkom a preto ku koncu roku majetok obce bol len 216 308 Kčs.

Po dokončení píly v roku 1921 sa majetok podstatne zvýšil na 403 591 14 Kčs.

V roku 1922 prevádzka baní sa znížila 2 pracovné dni v týždni a z tohto dôvodu sa baníci sťahovali do Tatabani a do Čiech. Za starostu bol opäť zvolený Alexander Schneider.

15. augusta 1937 bol odhalený pomník padlým vojakom v 1. sv. vojne. Vo vojne padlo celkove 29 chlapcov z tejto obce. 1. Septembra bola otvorená ľudová škola so slovenským vyučovacím jazykom. Dovtedy bola v obci iba ľudová škola s nemeckým vyučovacím jazykom. Slovenskú ľudovú školu navštevovalo 35 žiakov.

V roku 1938 bol starostom obce Štefan Retter, ktorého nahradil tzv. komisár Adalbert Filla . Celkový počet obyvateľov v obci bol 1160 a majetok obce činil 514.298 Kčs

Roku 1940 bolo opäť sčítanie ľudu. Počet obyvateľov sa zmenšil – 1008, nakoľko obyvatelia odchádzali na práce do Nemecka.

Z celkového počtu obyvateľov bolo:

• 933 katolíkov
• 98 ev. a v.
• 9 gréckokat.
• 17 židov
• 3 kalvínov
• 9 inovercov

V roku 1942 sa započalo s budovaním piatich rodinných domov ktoré financovala spoločnosť Pyrit Smolník a tým celkový počet domov vzrástol na 229 . V tomto roku bola postavený aj sklad  na sušenie hadíc 

V roku 1943 boli dostavané rodinné domy  a boli to prvé budovy v ktorých bol zavedený vodovod . Komisárom obce bol naďalej Adalbert Filla a obecný majetok mal hodnotu 229.665 Kčs

V roku 1944 bol vládnuci komisár obce zrušený a obec si zvolila richtára ktorým sa  stal  p. Róbert  Zavatský