Vznik obce

Za prvé roky obývania terajšieho územia Smolníckej Huty sa môže považovať obdobie 1141 – 1161 za panovania kráľa Gejzu II., ktorý vidiac tu veľké prírodné bohatstvo (nerasty, veľká rozloha lesov) povolal do tohto kraja Sasov.

Za panovania kráľa Belu IV. v roku 1235 – 1270 sem boli povolaní Mantáci z terajšieho Baieru. V neskoršej dobe bola invázia Galov a Sasov. Odkiaľ prišli nie je známe.

Mantáci (obyv. nemeckej národnosti) rozprávali podobne ako Rakúšania a v tú dobu sa zaoberali zriaďovaním baní na dobývanie zlata, striebra a medenej rudy a lesnými prácami.

Podľa legendy udržiavanej ešte i teraz medzi obyvateľmi boli bane objavené v kočovníckej dobe, keď sa obyvatelia zamestnávali pasením oviec. Istý pastier, ktorý pásol ovce v tomto údolí mal pri sebe kovovú nádobu, do ktorej si naberal vodu z prameňa. O niekoľko dní, keď sa opäť vrátil k tomuto prameňu našiel nádobku na spodnej časti sfarbenú na modro. Legenda hovorí, že takto ľudia zistili výskyt medenej rudy v hlbinách zeme.

Druhá legenda opisuje objavenie medenej rudy v dobe vtrhnutia Tatárov do tohto kraja. Večer sa vracajúci vojaci uložili na spánok a svoje meče si pozapichovali do zeme. Ráno ich našli sfarbené na modro.

História Smolníckej Huty úzko súvisí s históriou Smolníka, nakoľko terajšie územie Smolníckej Huty bolo časťou územia Smolníka. Smolník vtedy tiež nebol samostatnou obcou, ale patril k „Jasovskému opátstvu“.

Keďže sa väčšina obyvateľstva v minulosti zamestnávala baníctvom, jeho vzrast a úpadok ovplyvňoval počet obyvateľov.